Výstražné oblečenie

Reflexné oblečenie sa používa vtedy, keď je potrebné vizuálne signalizovať prítomnosť osoby vo dne aj v noci, v umelom alebo obmedzenom prirodzenom osvetlení. Medzi najbežnejšie prevedenia tohto typu oblečenia patria:

  • výstražné vesty,
  • výstražné oblečenie (mikina, nohavice),
  • bundy,
  • montérky,

Ochranné vlastnosti odevnej skupiny závisia predovšetkým od materiálov použitých pri jej výrobe. Podľa normy PN-EN 471:2005 „Výstražné odevy s vysokou viditeľnosťou na profesionálne použitie – Skúšobné metódy a požiadavky“ by mal byť odev v každom prípade vyrobený z:

  • podkladový materiál s plochou najmenej 0,5 m2,
  • reflexný materiál s plochou najmenej 0,13 m2.

Podkladový materiál by mal byť rovnomerne rozložený po celom odeve, t. j. predná a zadná časť by mali mať približne rovnakú plochu (s toleranciou ±10 %). Reflexné pásky by mali prebiehať horizontálne cez trup, rukávy a nohavice. Nemali by byť užšie ako 50 mm.

Niekedy sa odevy, bundy alebo nohavice s vysokou viditeľnosťou vyrábajú z iných textilných materiálov. Plocha, ktorú vytvárajú, by nemala zmenšovať požadovanú minimálnu plochu pozadia a reflexného materiálu.

Ochranné vlastnosti výstražného oblečenia sa vyznačujú príslušnými ukazovateľmi fyzikálnych vlastností materiálov: súradnicami chromatičnosti a koeficientom jasu určeným pre podkladové materiály, ktoré majú fluorescenčné farby: žltú, oranžovočervenú a červenú, ako aj povrchovou hustotou koeficientu odrazu reflexného materiálu pri rôznych uhloch dopadu svetla a rôznych uhloch pozorovania.

Výstražné odevy možno rozdeliť do troch tried na základe minimálnej plochy povrchu podkladového materiálu a reflexného materiálu. Odevy triedy 3 majú najväčšiu plochu povrchu materiálu. Vzhľadom na vlastnosti reflexného materiálu norma zavádza dve triedy odevov. Trieda 2 zodpovedá vyšším hodnotám povrchovej hustoty koeficientu odrazivosti.

Dôležitou vlastnosťou podkladových materiálov reflexného oblečenia by mala byť vysoká stálosť farieb pri praní (chemickom čistení), potení a svetle, najmä v prírodných podmienkach. Strata alebo zníženie ochranných vlastností zvyčajne nastáva v dôsledku trvalého znečistenia odevu alebo vyblednutia podkladového materiálu. Vyblednutie je výrazne urýchlené častými zmenami vlhkosti materiálu (v dôsledku sorpcie potu alebo okolitej vlhkosti).

Výrobca reflexného oblečenia musí špecifikovať maximálny počet cyklov údržby, ktorý nezníži úroveň ochrany pod limity uvedené v norme. Používateľ musí dodržiavať návod na použitie a podmienky údržby.

Výber reflexného oblečenia závisí od podmienok na pracovisku (napr. typ a intenzita osvetlenia, intenzita premávky, vzdialenosť od zóny premávky vozidiel atď.) a od povahy vykonávaných činností (napr. s prihliadnutím na množstvo vynaloženej fyzickej námahy).

Nižšie sú uvedené príklady umiestnenia reflexných pások na nohavice a výstražné vesty, ktoré spĺňajú požiadavky normy PN-EN 471:2005.

Obr. 1. Príklady umiestnenia reflexných pások na výstražných nohaviciach a vestách.

Každý kus výstražného odevu (mikina a nohavice v kompletnom oblečení) musí byť trvalo označený nasledujúcimi informáciami:

  • názov alebo kód výrobcu alebo splnomocneného zástupcu,
  • názov, typ alebo druh produktu,
  • veľkosť oblečenia podľa PN-EN 340:2006 [2],
  • číslo predmetovej normy PN-EN 471:2005 [1],
  • grafický symbol, ako je znázornené na obr. 2.

Obr. 2 Grafický symbol pre výstražný odev, kde:

X – trieda odevov na základe veľkosti povrchu podkladového materiálu a použitého reflexného materiálu podľa PN-EN 471:2005 (1-3),

Y – trieda oblečenia na základe povrchovej hustoty použitého reflexného materiálu podľa PN-EN 471:2005 (1 alebo 2).

Návod na použitie by mal obsahovať: kontraindikácie pre používanie odevu, pokyny na údržbu a povolený počet cyklov prania alebo chemického čistenia, po ktorých sa kvalita odevu nezhorší.